Ťažké začať..Chcem písať o úmrtí, ako takom. Ako sa ľudia spravajú pred a potom, čo to zanecháva. A hlavne to nemyslím pesimisticky. Len viem, že je málo ľudí, ktorí vlastne povedia, čo cítia. Akoby prišlo štádium, kedy je to znova v poriadku. Čo je úplne perfektné a držím palce. Len neverím, že je to naozaj v poriadku. A môže prejsť aj X rokov. Asi by som mal napísať, čo ma vlastne viedlo k tomu, aby som písal niečo takéto. Všetko naraz nie, príliš osobné. Jedno je isté. Veľakrát človek nezanechá po sebe niečo materiálne, ale o to viac..to..to .niečo, čo vás nenechá spávať, lebo viete, že ten človek bol najlepší na svete a chýba vám. A nie len vám. A veľmi.a chceli by ste to zmeniť. Lenže to už nejde a nechápete prečo. Žiadne depka, len úvaha. Viac potom…
A tipnem, že tomu človeku chýbate aj vy…
Trodat
Buď trpezlivý, raz to zažiješ sám..... ...
Celá debata | RSS tejto debaty